Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti...

"Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti... a dievčatá plačú, už sa nenaskáču," vraví staré slovenské príslovie. Fašiangy, toto významné obdobie v ročnom kolobehu sa začína po sviatku Troch kráľov a končí sa Popolcovou stredou,  kedy sa pochováva basa na znak ukončenia zábavy a začiatku 40-dňového pôstu. K nemu sa viaže ďalšie slovenské príslovie: „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj“.

Náboženský význam Popolcovej stredy spočíva v prijatí popolca, teda znamenia kríža popolom na čelo, na znak pokánia hriešneho človeka a začína sa ním príprava na veľkonočné sviatky. Na Slovensku sa fašiangy od dávnej minulosti spájali s veselosťou, ľudovými zábavami, hrami, karnevalmi a prekáračkami. V ostatných desaťročiach sú však ľudové zvyky na ústupe a väčšiu tradíciu získavajú plesy a bály.

Veselice, maškarády i tance za dobrú úrodu

Termín fašiangov je pohyblivý, riadi sa Veľkou nocou, ktorej predchádza 40-dňový pôst. Ten v 4. storočí zaviedla cirkev, aby zabránila pohanským zvykom. Tradícia fašiangových zvykov siaha do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Zlučuje v sebe mnoho obyčajov, ktoré súviseli pravdepodobne s vyháňaním zimy, smrti a príchodom jari. Fašiangové radovánky majú v rôznych oblastiach Slovenska iný zvykový charakter. Podstatou sú však veselice, maškarády, tance za dobrú úrodu, nahováračky.

Na ostatky sa chodilo fašiangovať

Najdôležitejšou časťou fašiangov, do ktorej sa kumulovalo i najviac obradných a zvykoslovných úkonov, boli takzvané „ostatky“, posledné tri dni pred Popolcovou stredou. Na väčšine Slovenska bolo na dedinách zvykom v poslednú fašiangovú nedeľu chodiť „fašiangovať“ z domu do domu. Na tieto obchôdzky, ktoré mali v jednotlivých regiónoch a lokalitách zvykovú, ritualizovanú podobu, chodili sprievody väčšinou mladých ľudí oblečených v rôznych maskách  zvierat a aj znetvorených mužov a žien. Nosili ražeň, na ktorý im napichávali kusy mäsa, slaninu, šunku a klobásy a do košov ukladali koláče, vajíčka a peniaze. Tradične sa ponúkalo vyprážané pečivo, ako šišky či fánky, niekde nazývané i krapne alebo pampúchy. Ich konzumácii sa v ľudovom prostredí pripisovala ochranná i plodonosná funkcia.

slo, bh

Foto: Prešporské fašiangy, www.jankohrasko.sk, www.visittrencin.sk