Slovenský raj
Tím turistického portálu www.kamkam.eu bude prinášať aj rôzne tipy na atraktívne slovenské destinácie. A to je dôvod, aby sme vám v spolupráci s cestovateľským portálom www.photoandtraveling.com, prvé informácie sprostredkovali. Nahliadnite spolu s nami do jedného z najkrajších kútov našej vlasti. Pohľad cez objektív autora Aleša Tvrdého na krásny Slovenský raj. A ako túto nádheru hodnotí?: „V mojom rebríčku patrí medzi najkrajšie miesta na Slovensku. Už na základnej škole som sa učil o tom, že je to skvost. A nie len u nás. Národným parkom nie je náhodou. Je tam skutočne veľa pozoruhodných miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Bohatý na flóru i faunu. Dostupný pre mladších aj starších vyznávačov turistiky.“
Východiskovým bodom bol Čingov. Ideálne pre tých, ktorí nemajú vlastné auto a prišli vlakom do Spišskej Novej Vsi, ktorá je odtiaľ necelých 15 minút jazdy autobusom. Okolo celého národného parku je pomerne dosť hotelov, ubytovní alebo chát, kde sa dá prespať. Zo samotného Čingova môžete podniknúť hneď niekoľko kvalitných výletov do prírody. Polovicu dňa sme už mali za sebou, a preto sa nám neoplatilo ísť na dlhú túru. A tak sme sa rozhodli ísť na Tomášovský výhľad. Zhruba dvojhodinová cesta popri horskom potoku alebo krížom cez hustý les plný ihličnanov urobí dobre asi každému. Miesto ako stvorené na vyčistenie „nadbytočných“ myšlienok. Na samotnom výhľade už nepanuje taká pokojná atmosféra, ako cestou k nej. Toto miesto je v obľube milovníkov turistiky a preto na vrchole býva tam dosť plno.
Tomášovský výhľad je miesto ideálne pre horolezcov. Je to najmä kvôli veľmi dobrému prístupu na samotnú skalu, po jej zdolaní sa naskytne úžasný výhľad. Tí zdatnejší ju s ľahkosťou zdolajú ako nič. V prípade, že na to dostane chuť aj amatér, nie je problém zaplatiť si rýchlokurz. Spolu s inštruktorom a s prenajatou výbavou sa pomaličky „škriabu“ pokiaľ vládzu. Z tohto miesta je za ideálnych poveternostných podmienok vidieť aj tatranské štíty. Na druhej strane sa postupne dvíhajú kopce Slovenského Raja a pomyselnými dotykmi sa načahujú za bielymi oblakmi. Opatrnosti nikdy nie je dosť a ani toto miesto nie je výnimkou. Akoby pre výstrahu to „podčiarkujú“ svietniky a vence kvetín, ktoré tu ležia na pamiatku tých, čo túto zhruba 80 metrovú prírodnú roklinu už navštívili, no nikdy sa sem už nevrátia.
Ďalším miestom, v našom víkendovom „playliste“ po Slovenskom raji bol Prielom Hornádu. Toto je pomerne dlhá trasa a tiež sa dá zdolať viacerými smermi. Nakombinovali sme si to tak, aby sa nám podarilo vidieť a zažiť čo najviac. Po hrebeňovke plnej fascinujúcich výhľadov končiacej na Kláštorisku sa dá zvoliť viacero smerov na ďalšiu cestu. Tu sú dodnes rozvaliny starého komplexu budov, ale aj občerstvenie v horskej chate. Jej interiér nepripomína miesto, kde sa chata nachádza, ale skôr režim minulý. Aj toto má samozrejme svoje čaro. To sa však rýchlo rozplynulo hneď potom, ako sme si pozreli ceny jedál.... Samotná túra naprieč prírodou je však priam magická. Šum krištáľovo čistej vody, obrastené kopce a pokoj, sú veci na nezaplatenie. Zdolávanie vodopádov po rebríkoch bolo zážitkom. Výškové rozdiely korýt malých, ale dravých horských potokov sú pospájané rebríkmi čo umožňuje ešte intenzívnejší zážitok z prírody.
Ďalšou zastávkou pri našich potulkách bola Suchá Belá. Odtiaľ sme pokračovali opäť ku korytu Hornádu. Príroda akoby sa rázom zmenila. Strmé kopce obrastené zelenými ihličnanmi nahradili zmiešané lesy a pozvoľne tečúce koryto rieky, ktoré sa kľukatilo ako svetoznáma juhoamerická Amazonka. Lesné chodníky sa v čoraz väčšej miere začali striedať s úzkymi kovovými schodíkmi. Tie boli neraz upevnené priamo v skalách. Pod nohami tak bolo vďaka nim len niekoľkometrové vzduchoprázdno. Trasa, ktorá skoro identicky lemuje koryto rieky, je tak nie len skvelým spojením medzi človekom a prírodou, ale vďaka informačným a náučným tabuliam aj akousi "náučnou cestou". Vďaka nej sa dozviete mnoho užitočných informácií. Trasa má takmer sedem kilometrov.
Nielen v Slovenskom raji, ale v horách všeobecne je počasie nevyspytateľné. Zhruba v polovici lezenia po visutých lavičkách Prielomu Hornádu sa nad našimi hlavami strhla poriadna búrka. V sprievode hromov, bleskov a ľadových krúpov sa tak náš pochod stal o niečo nebezpečnejším. Rozmočený terén a klzké kovové lavičky prechod spomalili o to viac. Na naše šťastie sa nám podarilo dostať už do bývalej rómskej kolónie Letanovce, ktorú pred nedávnom premiestnili o niekoľko kilometrov ďalej.
Uzimení a zmoknutí sme sa rozhodli, že ďalší a zároveň posledný deň v Slovenskom raji si doprajeme trochu relaxu. Ráno však bolo všetko úplne inak. Teplé slnečné lúče nám nedovolili zaháľať, a tak sme si vybrali najmenej náročnú trasu k Letanovskému mlynu. Cesta plná zelene, zurčania horského potoka s malými jaskynkami, studničkami a jazierkami bol ten najlepší relax aký sme mohli zažiť.
Víkend strávený na Čingove a v jeho okolí bol pre nás potvrdením toho, prečo dostal Slovenský raj taký názov aký má. A zaslúži si ho plným právom.
Aleš Tvrdý
