Po stopách Jiřího
Jiří alebo tiež Jiřík z Kunštátu a Poděbrad, ako sám uvádzal svoje meno, zomrel 22. marca 1471 v Prahe. V týchto dňoch sme si teda pripomenuli 550. výročie úmrtia tejto významnej, historickej osobnosti, ktorou bol Jiří z Poděbrad.
Pochádzal z rodu pánov z Kunštátu. Jeho otec mal na vtedajšie pomery veľkú politickú moc, akú mával väčšinou iba panovník a niekoľko málo šľachticov. To vysvetľuje, prečo sa syn Jiří, mohol stať kráľom, aj keď nepochádzal z kráľovskej dynastie. V českých dejinách nikdy predtým ani potom nebol na tróne kráľ, ktorý by mal pôvod v domácej šľachte. Navyše, Jiří z Poděbrad bol výborným diplomatom a politikom. Takmer celý život usiloval o vytvorenie mierových spojení európskych kráľovstiev do jedného celku. Avšak v 15. storočí monarchov táto jeho snaha príliš nezaujímala, a navyše pápež sa taktiež na jeho snaženie pozeral s odporom. Myšlienku spojenej Európy sa podarilo presadiť a zrealizovať až o 500 rokov neskôr, napriek tomu Jiřího z Poděbrad, právom považujeme za duchovného otca európanstva a prvého Európana.
Jiří z Poděbrad bol najmocnejším a najbohatším pánom východočeského kališnického zväzu (kališník – príslušník reformovanej cirkvi). Obnovil ekonomiku krajiny, tú sužovali dlhoročné vojny. Zaslúžil sa napríklad aj o obnovu ťaženia striebra v Kutnej Hore, o razbu českého groša a podporoval obchodné cesty, dôležité pre rozvoj zahraničného obchodu. Pre podporu remesiel a obchodu udeľoval clá a trhové predpisy.
Počas vlády Jiřího z Poděbrad pokračovala v Starom Meste pražskom výstavba kostola Panny Marie Před Týnem. K roku 1464 sa vzťahuje správa o položení základu k novej veži na Malej Strane vedľa Saského domu. Ide pravdepodobne o vyššiu vežu mosta Karlovho mosta, na malostranskej strane.
Z čias Jiřího z Poděbrad pochádza aj vonkajšie opevnenie a brána na hrade Litice, bol Jiřího osobným majetkom. O kráľovskej prestavbe v roku 1468 hovorí dodnes nápis na vstupnej bráne, kde je erbová doska oslavujúca pobyt kráľa Jiřího z Poděbrad na hrade, rovnako ako jeho socha.
Zvláštny vzťah mal kráľ Jiří ku kláštoru v Žďári nad Sázavou. V duchu starej rodovej tradície sa cítil byť patrónom a ochrancom starého opátstva. Sám preto dal znovu do Žďáru povolať cisterciánov, ktorí kláštor opustili počas husitských vojen. Dbal aj o obnovu spustošených a zničených budov kláštorov a o reštitúciu starého majetku kláštorov.
Výrazom snáh Jiřího z Poděbrad o to nájsť kompromis s cirkvou a v Čechách s katolíckou stranou bola aj podpora reformného poriadku františkánov. Zaujímavosťou je že sa kráľ Jiří z Poděbrad zaslúžil o založenie prvých českých františkánskych kláštorov v Plzni a v Prahe.
Spracovala: BH
Foto: 2 x czechtourism - Libor Sváček, otváracie foto: shutterstock - DaCek
