Navštíviť Pálavu? Dôvodov je viac
Naozaj stojí za to prísť sem za poznaním dávnej minulosti. Nie je to však jediný dôvod, prečo sa vypraviť na Pálavu, ktorú už básnik Jan Skácel kedysi prirovnal k malebnému kúsku Talianska, ktorý sem kedysi preniesla božia ruka.
Napríklad platí, že Pavlov, s barokovými štítmi usadlostí a vínnych pivníc má osobitné čaro. Nie náhodou je od roku 1995 chránený ako vidiecka pamiatková rezervácia. Na prelome 19. a 20. storočia tu žilo viac než 1100 obyvateľov. Po smršti predvojnového a povojnového vyháňania a dosídlovania sa počet obyvateľov ustálil zhruba na polovičke.
Je čo ponúknuť
Čas "nikoho" však už skončil – usadlosti postupne opäť získavajú svoju niekdajšiu podobu, obecná vínotéka pod radnicou láka na stále lepšie vína, rovnako ako pivnice súkromných vinárov. V lagúne novomlýnskych jazier pod obcou si už dávno obhájila domovské právo jachtárska „marína“ a tamojší kemp láka od jari do jesene rybárov a rekreantov.
Výšľap po rozkvitnutých úbočiach chránenej krajinnej oblasti Pálava k zrúcanine hradu Devičky a ďalších strážnych hradov v Pavlovských vrchoch patrí i naďalej k tomu najkrajšiemu, čo môže Južná Morava ponúknuť.
Mnohí z návštevníkov absolvujú každoročne pešiu túru po hrebeni Pálavy od Pavlova až do Mikulova. Kto potom zostúpi z malebného Svätého kopečka po novo upravenej krížovej ceste až dole, do ulíc tohto historického mestečka na rakúskych hraniciach, má ďalší dôvod zotrvať tu viac než pár hodín.
Mikulov – perla moravského juhu
Barokový zámok, neprehľadná dominanta Mikulova, bol pôvodne zemepanským hradom strážiacim zemskú hranicu. Přemysl Otakar II. ho prepožičal v roku 1249 ako léno Liechtensteinom. Od roku 1570 tu boli majoritnými pánmi Ditrichsteinovia, jeden z najmocnejších rodov moravskej pozemkovej šľachty. Za kardinála Františka Ditrichsteina sa začala prestavba hradu na reprezentatívne sídlo, hodné vtedajšieho faktického vládcu Moravy. Jemu Mikulov vďačí za svoju malebnosť a vznešenosť. Postupne sa renesančný zámok zmenil na barokovú rezidenciu, pri ústupe nemeckej armády na jar 1945 bol však zapálený a v plameňoch navždy zmizli i poklady histórie, ktoré tu boli zhromaždené. Medzi nimi i mnohé vzácne nálezy z Pavlova a Dolných Vestoníc. Po vojne bol zámok opravený a od roku 1959 je sídlom Regionálneho múzea v Mikulove.
Zaujímavosti, kam ako dohliadne
Stojí za to venovať pozornosť jeho expozíciám. Návštevník by si mal však šetriť sily aj na ďalšie pamiatky, o ktoré sa rovnako stará tunajšie Regionálne múzeum. Predovšetkým na pamiatky židovskej kultúry. Expozície v skvostne opravenej Hornej synagóge z polovice 16. storočia pripomína osobnosť a pôsobenie rabína Löwa ben Becalela, ale tiež miesto židovskej vzdelanosti v histórii tejto krajiny. K príťažlivým cieľom milovníkov histórie patrí tiež židovský cintorín s viac než štyrmi tisíckami náhrobkov, židovský rituálny kúpeľ, dvojposchodová delostrelecká pevnosť Kozí hrádek.
Dietrichsteinská hrobka na námestí, Svätý kopeček s pútnickým kostolom sv. Sebastiána. Pre tých, ktorí by ešte nevedeli, čo s časom, je tu aj jaskyňa Na Turoldu v prírodnej rezervácii na severnom okraji mesta, ktorá tvorí spolu s jaskyňou Líščia diera – tri kilometre dlhý labyrint chodieb, siení a dómov.
Posedením na terase niektorého z tunajších hotelov, pred vínnou pivnicou či v záhradke vínotéky na stíchnutom námestí, zaliatom podvečerným slnkom, dobrou večerou a ochutnávkou niektorého z vynikajúcich vín dozretých na svahoch Pálavy, môže putovanie za lovcami mamutov i novodobými pamiatkami juhu Moravy príjemne skončiť. Z pamäti hneď tak nevymizne.
jac
