Pavlov - Za lovcami mamutov

Z terénnej vlny na severnom svahu pálavského chrbta medzi Devičkami a hladinou novomlýnskeho vodného diela vystupuje niekoľko nových, žiarivo bielych geometrických útvarov. Pripomínajú charakteristcké vápencové skalné výbežky podzemných priestorov nového archeoparku, ktorého brána sa návštevníkom otvorila tento rok v máji.

Unikátna  stavba za sto miliónov českých korún vyrástla priamo na slávnom arechologickom nálezisku. Nielen v tom je však jej jedinečnosť. Architekti Radko Květ a Pavel Pijáček sa snažili, aby monumentálna budova nevyhnala z lokality génia loci. Betónový monolit je celý v podzemí. Návštevník má pocit, že vstúpil do tajomnej jaskyne. Kráča priestorom, v ktorom pred dvadsiatimi piatimi až dvadsiatimi siedmimi tisíckami rokov skutočne žili, alebo aspoň sezónne sídlili lovci mamutov.  

Návrat do minulosti

Kultúru týchto praľudí, ale i dosiaľ nekončiacu cestu archológov k jej poznaniu približuje pôsobivá expozícia začlenená do tejto modernej minimalistickej architektúry. Autorom libreta je profesor Jiří Svoboda z Archeologického ústavu Akadémie vied ČR so svojím tímom.

Vystavené artefakty, väčšinou originály, vypovedajú o spôsobe obživy, love, živote a smrti, rituáloch a umení v historickom období mladej doby kamennej, ktoré dostalo podľa tunajších nálezov meno „pavlovien“. Je možné vidieť tu ukážky vtedajšieho osídlenia, ale i umelecké predmety, pracovné a lovecké nástroje, rituálne hroby, kosti mamutov a ďalšie nálezy z okolia, ktoré na mieste zanechali dávni lovci.

Nechýbajú ani najzaujímavejšie nálezy – povestný hrob troch mladých ľudí, hlava ženy s detailne prepracovanou tvárou a šikmo načrtnutými ústami korunovaná veľkou čapicou či účesom. Jednu z hlavných tém umeleckého zobrazenia (okrem ženy) predstavuje rad miniatúrnych plastík mamutov, levov, kozorožcov a iných zvierat. K tomu náhrdelníky, zdobené čelenky z mamutoviny, geometrické rytiny na mamuťom kle – divák cíti, že je na mieste jedinečného významu.

Storočie hľadania pokladov 

Že Pavlov (vtedy Pollau) nie je len malebné prosperujúce vinárske hniezdo na svahu Pálavy s vrchom Devičiek za chrbtom, to tušili miestni poľnohospodári už dávno. V druhej polovici 17. storočia sa o tunajšom náleze mamutej kosti predkolenia zmienil vo svojej knihe Tartaro Mastix Moraviae brnenský fyzik Johannes Hertod z Todtenfeldu, neskoršie lekár Rudolfa II.

Susedné Dolné Vestonice vstúpili do dejín moravskej archeológie v roku 1922,keď mikulovský zámocký hajtman Josef Matzura a profesor gymnázia Karl Jűttner uverejnili v Tegesbote aus Mähren článok „Lovci mamutov na Pavlovských kopcoch“ tunajšie nálezisko  sa stalo stredobodom záujmu amatérskych archeológov. Drobnú keramickú plastiku mamuta tu objavil Hans Fressing v roku 1923.

Dva roky nato – to už viedol výskum profesor Karel Absolon z Moravského zemského múzea – tu objavili slávnu sošku Vestonickej venuše. Vtedy už bolo celkom jasné, že medzi Pavlovom a Dolnými Vestonicami bolo niekedy před dvadsiatimi piatimi až tridsiatimi tisíckami rokov významné sídlisko prvej anatomicky modernej populácie. 

Ďalšie desaťročia sústredenej práce archeológov priniesli európsky unikátne poznatky o mladom paleolite a v roku 2010 bol tunajší areál vyhlásený Národnou kultúrnou pamiatkou.

Dôstojná prezentácia

O archeologických výskumoch a nálezoch v tunajšej lokalite boli napísané zväzky odborných textov, či už išlo o prácu bádateľov z Moravského zemského múzea alebo z Archeologického ústavu Akadémie vied, ktorý drží taktovku nad tunajšími výskumami dodnes.

Objavy z miesta boli donedávna prezentované len v skromnej expozícii v Dolných Vestoniciach. Idea vybudovania archeoparku zodpovedajúcemu medzinárodnému významu miesta sa zrodila už v roku 2002, ale reálnu podobu získala až teraz, okrem iného aj vďaka dotácii z európskych zdrojov. Archeopark Pavlov je konečne dôstojnou prezentáciou tejto európsky významnej lokality, ktorá je predmetom záujmu domácich i zahraničných vedeckých autorít.

Vybudovalo ho a o jeho prevádzku sa stará Regionálne múzeum v Mikulove, ktoré tiež pripravuje najrôznejšie formy prezentácií pre rôzne vekové skupiny návštevníkov. Ráta sa napríklad s príťažlivým programom „experimentálnej archeológie“, s výučbovými programami pre školy a s využitím tunajšej prednáškovej sály na stretnutia s významnými postavami archeológie.