Po stopách karaván
Uzbekistan, štát v strednej Ázii sa doslova otvára svetu.
Návšteva strednej Ázie, konkrétne Uzbekistanu, bola vec náhody, ale hodvábna cesta bola zámer. Známa obchodná trasa spájala Áziu so stredovekou Európou. Vďaka nej sa Európania mohli obliekať do hodvábnych tkanín či tešiť z jedál s exotickými koreninami.
Keď ste v Uzbekistane a chodíte po starobylých pamiatkach, navštevujete mešity, mauzóleá či madrasy (koránové školy), máte pocit, že ste v rozprávke. V rozprávke z 1000 a jednej noci. Mozaiky, reliéfy, kachličky v rozličným odtieňoch modrej zvonka, zvnútra kupoly zdobené štukatúrou, zlatom, mramorom či ónyxom zanechajú vo vás dojem majestátnosti, ale aj architektonickej zručnosti. Uzbekistan je síce krajina islamu, ale vďaka sovietskej histórii je ich islam umiernený. Napríklad, nie je problém kúpiť si vodku ani objednať v reštaurácii kvalitné a chutné uzbecké vína. Okrem pamätihodností, ktoré sa časom môžu zdať podobné, lebo ide o mešity, madrasy a mauzóleá významných osobností, stojí za to navštíviť mestský trh so zeleninou a ovocím a inými potravinami.
Je to pastva pre oči, ale aj pre ústa. Napríklad trh v Samarkande. Toto starobylé mesto má pre Uzbekov mimoriadny význam. Bolo to sídlo veľkého vodcu a dobyvateľa Amira Timura. Tu má aj mauzóleum, teda hrobku. Na jednej z fotografií možno vidieť tmavý sarkofág, v ktorom je údajne pochovaný. Timurov vnuk Mirzo Ulugbek sa líšil od starého otca. Viac sa venoval vede, najmä astronómii. Jeho práca bola inšpiráciou pre európskych astronómov ako Galileo či Koperník. V Samarkande je aj známy nekropolis, kde by mal podľa legendy byť pochovaný synovec proroka Mohameda Kusam ibn Abbas. Nekropolis je komplex 20 budov a stavali ho od 11. do 15. storočia. Zaujímavosťou sú hrobky Timurovej vnučky a jeho sestry.
Príjemným prekvapením je aj známa Buchara. Stará pevnosť časom schátrala. Časť je už zreštaurovali a je prístupná navštevníkom.
Západnú časť krajiny tvorí púšť Kyzyl kum. Predstavte si, že ste na rovine. Pred vami je rovná cesta, podobne ako známa route 66, rovná a nekonečná. Na pravej strane pieskové more, na ľavej strane pieskové more, za vami cesta a na jej oboch stranách púšť. Žiadna vyvýšenina, žiaden vrchu, kde by oko mohlo spočinúť. Po ceste do starobylého mesta v púšti, kam smerovali karavány, mesta Chiva, sme strávili noc priamo v púšti, v jurte. Púšť však nie je len piesok. Na druhý deň sme si išli zaplávať do novovytvoreného umelého jazera Ajdar. Známe Azovské more vysychá, pretože sovietsky režim používal vodu z mora na zavlažovanie polí s bavlnou. Mesto Chiva v púšti neďaleko hranice s Turkménskom bývala dôležitou zastávkou karaván. Neobchodovalo sa však len s hodvábom a korením. Chiva bola údajne veľmi známa aj obchodovaním s otrokmi, a to až do 19 storočia.
Uzbekistan nebol vždy Uzbekistanom. Kedysi bola stredná Ázia oblasťou, kde medzi sebou neustále bojovali rozličné kmene na čele s emirmi a chánmi. Okrem bojov medzi sebou museli odrážať výpady arabských kmeňov, ktoré priniesli vieru a architektúru. V 19. storočí sa o strednú Áziu začalo zaujímať aj Ruské impérium. Krajina Uzbekistan vznikla po vzniku ZSSR v roku 1920. Po páde socializmu, keď zmizla riadiaca ruka Moskvy, sa krajina musela vysporiadať sama so všetkými bolesťami, ktoré tento pád priniesol. Uzbekistan hľadá svoju identitu. A celkom sa mu darí.
Uzbekistan nemá ropné zásoby ako susedný Kazachstan, ale má zemný plyn, dokonca ložiská zlata. Dôležitým vývozným artiklom je bavlna. Krajina sa doslova otvára svetu. Nový prezident Šavkat Mirzijojev, tento rok zrušil vízovú povinnosť pre mnohé štáty, vrátane Slovenska a zakázal nelegálne obchodovanie s valutami, takzvané veksláctvo. Banky ponúkajú veľmi dobrý kurz, netreba vyhľadávať pokútnych obchodníkov. Pre našinca môže byť Uzbekistan lacný. Azda najdrahšie sú letenky. Let z Moskvy do Taškentu trvá 4 hodiny.
Autor: Marian Vakoš, je spolupracovníkom portálu www.kamkam.eu, foto: autor