Aj ženy priťahuje poľovníctvo...

Kedysi  poľovať bolo výsadou bohatých, na Slovensku to boli prevažne uhorskí panovníci. Krásne oblasti bohaté na zver boli a dodnes aj sú  na Spiši, Gemeri, na Liptove, či oblasť Stredného Slovenska. V tom čase kvitlo aj sokoliarstvo, či pre lov neodmysliteľný chov psov. Avšak po čase sa poľovanie zveri mohlo zúčastniť aj obyvateľstvo. A samozrejme, donedávna bolo výlučne záležitosťou mužov. Ženy, ak sa aj dostali k lovu, zväčša len ako sprievodkyne svojich partnerov. Do lovu zvierat zasahovať nemohli. V dnešnej dobe sa k poľovníctvu hlásia aktívne  už aj ženy. 

Jednou z nich, ktorá si zaslúži  pozornosť je doc. Ing. Soňa Chovanová Supeková, PhD. V júli 2010 založila Klub slovenských poľovníčok na Slovensku.

Čo vás priviedlo k poľovníctvu? Bola to láska k prírode, či obdiv k lovu zvierat?

K poľovníctvu ma priviedla rodinná tradícia, všetci muži v našej rodine, čo si pamätám, boli väčšinou poľovníci. Jednoducho som vyrastala s otcom v prírode a k poľovníctvu som tak získala celkom prirodzený vzťah, ktorý prerástol na lásku k prírode, k lesom, k našej krásnej krajine. Musím však dodať, že poľovníctvo nepovažujem za „lovecký šport“ ako si to mnohí myslia. Súťaživosť v športe  je jeho podstatou, ale  v poľovníctve nepovažujem za správne, ak sa lovom súťaží, to by sa nemalo stávať. Ak súťažiť, tak potom len v tom,  ako sa staráme o krajinu, o genofond zveri, prípadne aj v tom, ako zvládame poľovnícky manažment.

Odkedy poľujete? A máte už aj vlastné trofeje?

Aktívne poľujem v posledných desiatich rokoch, samozrejme, mám aj trofeje, ale nie som ich vysloveným zberateľom. Pre mňa je zážitok každý pobyt v prírode, stretávanie sa s rodinou i s priateľmi poľovníkmi.

Stali ste sa teda vášnivou poľovníčkou a odporúčate, aby sa viac žien aktivizovalo týmto smerom?

Ak by sme sa pozreli aj hlbšie do histórie ľudskej spoločnosti, ženy boli súčasťou loveckých činností nielen ako sprievod, ale aj ako aktívne lovkyne. I keď vo feudálnej spoločnosti lov bol výsadou feudálov, práve ich manželky sa často lovu zúčastňovali aktívne. Dnes nie je poľovníctvo len o love, ten tvorí len malé percento činností, ktoré poľovníci vykonávajú. Ženy sú a mali by byť ich súčasťou. Veď mnohé aktivity sú ženám prirodzenejšie ako mužom, napríklad gastronómia, móda, vzdelávanie a výchova detí a mládeže. Tu majú ženy v poľovníctve svoje pevné a významné miesto.

Zaslúžili ste sa o založenie Klubu slovenských  poľovníčok, akými výsledkami sa môžete pochváliť?

Dnes má klub viac ako 60 členiek, sme aktívne na osvetových akciách,  ktoré usporadúva  Slovenská poľovnícka komora a my, ženy,  organizujeme podujatia pre deti, besedy v materských školách a základných školách. Vytvorili sme vlastný  náučno-zábavný projekt pre deti  „Zvieratkovo“, usporiadali sme aj niekoľko módnych prehliadok a sme aktívne napríklad aj na súťažiach,  ako  vo varení gulášu a pod. Naše pôsobenie sme rozšírili aj smerom do zahraničia, máme aktívnu spoluprácu s viacerými klubmi žien – poľovníčok, a stali sme sa aj zakladateľkami medzinárodnej konferencie Ženy a trvalo udržateľné poľovníctvo. Jej prvý ročník sa konal v Bratislave v novembri 2012 a v júli tohto roku sa uskutoční už v poradí  tretia konferencia v holandskom Wageningene.

Najnovším projektom bude reprezentačný ples poľovníkov Slovenska Devana bál. Uskutoční sa v bratislavskej Inchebe 29. januára 2016. Srdečne naň  pozývame aj nepoľovníkov.

A čo budúcnosť vášho spolku?

Verím, že naše rady sa rozšíria a v budúcnosti aj rozširovať budú, avšak, musím dodať, že nám nejde len o počty, ale predovšetkým o kvalitu. Na to, aby sme mohli vykonávať našu činnosť, ktorá je na báze  dobrovoľnosti, a to  bez nároku na honorár, na to potrebujeme zanietené, ochotné a pracovité členky klubu. Také prijmeme s otvoreným náručím a kedykoľvek.

Pripravila Gabriela Kopicová