Petralonu objavil pastier oviec

Láka vás podzemný svet a predstava, že prechádzate miestami, ktoré boli pred státisícmi rokov domovom človeka i zvierat? Potom určite navštívte jaskyňu Petralona na gréckom polostrove Chalkidiki.

Západná strana Chalkidiki, úpätie hory Katsika. Tak tu je brána do očarujúceho prírodného paláca starého viac než milión rokov, jedinečného svojím speleologickým, antropologickým, paleontologickým a archeologickým bohatstvom. Jaskyňa Petralona už zo svojich tajomstiev vydala skameneliny päťdesiatich druhov zvierat, tisíc päťsto kamenných nástrojov z doby paleolitu. Ale predovšetkým tiež ľudskú lebku, jednu z najstarších v Európe a z najzachovalejších svojho druhu na celej planéte. Jej vek je stále predmetom vedeckého bádania a tiež sporov a nezhôd. Odborné odhady majú totiž rozpätie 200 000 – 700 000 rokov.

Okolie jaskyne Petralona, ktorá se teší veľkému záujmu návštevníkov Chalkidiki.

Každý vedecký či archeologický objav si zasluhoval svoju legendu. Avšak, keby ste o pravdivosti tejto pochybovali, sprievodcovia jaskyne Petralona by vás ubezpečili, že je tento príbeh pravdivý. Teda, že k objaveniu došlo za celkom prozaických okolností: Obyvateľ dediny Filippos Chantzaridis často pasie svoje ovce na západnom úpätí hory Katsika. Jeho presvedčenie, že počuje vodu pretekajúcu úzkym otvorom vo svahu hory, vedie dedinčanov k túžbe získať toľko potrebnú životodarnú tekutinu na hospodárenie. 9. mája v roku 1959 vstupujú Vassilis Giannakopoulos a Christos Sarigiannidis s amatérskym vybavením do otvoru a s úžasom zisťujú, že zvuk „tečúcej vody“ spôsobuje pohyb vzduchu v komorách obrovskej jaskyne…

Toho roku otvorili dedinčania pár metrov južne od pôvodného, ďalší malý vchod, odkiaľ sa do jaskyne ľahšie dostávali. Pri týchto prvých amatérskych prieskumoch zbierali obyvatelia Petralony skamenelé zvieracie kosti a zuby, ktoré potom odovzdali profesorovi mineralógie a petrológie Aristotelovej univerzity v Soluni Petrosovi Kokkorosovi. O niečo neskôr dorazili do Petralony speleológovia Ioannis a Anna Petrocheilou a začali jaskyňu preskúmavať.

Naša sprievodkyňa nám poskytla nielen tieto informácie, ale tiež nás dôrazne upozornila, že v priestoroch jaskyne sa nesmie fotografovať za použitia blesku. Prezerali sme si prírodné útvary nad ktorých krásou sa tají dych.

Niektorí priestorovo výraznejší návštevníci však boli zhruba v polovici návštevníckej trasy postavení pred dilemu. Ako sa dostať cez úzky priezor? Príroda tu zrejme „nerátala“ s tým, že dnešný človek môže disponovať objemnejšími tvarmi. poznala totiž len Človeka petralonského…

Lebka Človeka petralonského (foto z archívu profesora Georgiosa Koufosa, Aristotelova univerzita v Soluni).

Rok po objavení jaskyne, 17. septembra v roku 1960, tu našla skupina amatérskych prieskumníkov ľudskú lebku. Vďaka pokrytiu kvapľovou hmotou bola vo vynikajúcom stave. Skoro sa zistilo, že patrila k rannej forme človeka s primitívnymi anatomickými rysmi, čo znamenalo prevratný archeologický objav nielen v rámci Grécka. Nechajme citovať odborníkov z odboru archeológie: „Ide o vysoko kompletný nález, o jednu z najúplnejších a najlepšie zachovaných ľudských fosílnych lebiek vôbec, pričom chýba iba časť predného chrupu. V porovnaní s lebkou moderného človeka sa vyznačuje pretiahnutejšou a nižšou lebečnou klenbou, širšou tvárou s výraznými nadočnicovými oblúkmi, veľkými očnicami a silným chrupom. Objem mozgu bol o niečo menší, dosahoval asi 1200 cm3. Lebka je taxonomicky zaradená do druhu Homo heidelbergensis, druhu stredného pleistocénu, ktorý pravdepodobne tvoril spoločného predka človeka neandrtálskeho (Homo neanderthalensis) a moderného človeka (Homo sapiens). Datovanie lebky bolo skúmané rôznymi fyzikálnymi metódami, ale stále zostáva nepresné, s rozpätím vedeckých odhadov (a sporov) od 200 000 – 700 000 rokov.

Nález lebky, ktorej nositeľ dostal meno Človek petralonský, vzbudil intenzívny záujem vedeckej komunity. Vedci z Aristotelovej univerzity v Soluni uskutočnili paleontologické vykopávky a jaskyňu systematicky skúmali. Prieskumy zdokumentovali nielen prítomnosť človeka v jaskyni, ale tiež mnohých druhov zvierat. Nálezy uchováva vo svojich zbierkach Múzeum geológie - paleontológie - paleoantropológie Aristotelovej univerzity v Soluni.

3D obraz podľa ľudskej lebky nájdenej v Petralone.

Hlavné zvieracie fosílie nájdené v jaskyni Petralona sú: jaskynný medveď, hyena škvrnitá (blízka príbuzná hyen škvrnitých, žijúcich dnes v Afrike), bežný vlk, ďalej vzácnejší druh vlka, pravdepodobne príbuzný súčasného vlka himalájskeho, líška a jazvec. Mačkovité šelmy sú medzi tunajšími fosíliami vzácnejšie, ale sú zastúpené piatimi druhmi, medzi ktorými nechýba lev jaskynný (veľmi veľký príbuzný súčasného druhu), leopard a tiež šabľozub (veľká mačka s mimoriadne vyvinutými špičiakmi v hornej čeľusti). Veľké bylinožravé cicavce tu zastupujú predovšetkým kone a kozy. Kone sa delia na dva typy, veľkého a menšieho, ktorý vyzerá ako divoký kôň. Kozy sú blízkymi príbuznými dnešných alpských kôz. Časté sú tu tiež fosílie jeleňov, patriace k trom rôznym druhom.

Moderná veda dokázala, že Človek petralonský tu zomrel prirodzenou smrťou, a to vo veku 25 – 35 rokov. Teda vo veku vyššom, než bol v tej dobe priemer dožitia.

Výskumy stále pokračujú

Petralona ukrývala iba kamenné nástroje, vyrobené prevažne z kremeňa a bauxitu, menej často z pazúrika. Väčšinu z nich našli archeológovia až v rokoch 2019 – 2020, pri prácach v lokalite „Sekcie B“. Tieto nástroje slúžili predovšetkým na spracovanie potravín. Dokonca v niektorých prípadoch nesú fragmenty zvieracích kostí, nájdených v blízkosti alebo vedľa kamenných nástrojov, zjavné stopy rezania a lámania v dôsledku porážania a rezania pomocou týchto nástrojov.

Výskumy stále pokračujú, s cieľom lepšie porozumieť histórii jaskyne a jej využívaniu zvieratami a ľuďmi. Jaskyňa Petralona má rozlohu približne 10 000 m2, sprístupnených je 10-20%. Jedným z najpôsobivejších priestorov je veľká „sieň“, známa ako „Jaskyňa červených kameňov“, kde prevláda červená farba oxidov železa.

Príroda dokázala v Petralone vytvoriť ozajstné skvosty. 

Magický svet prístupný verejnosti

Magický kvapľový svet jednej z najvýznamnejších jaskyní v Grécku sa po piatich rokoch úprav opäť otvoril verejnosti na jar 2024 a vstup je možný denne medzi 8 – 20 hodinou. Jaskyňa Petralona sa nachádza na Chalkidiki, cca 50 km od Solune a kilometer od dediny Petralona. Navštíviť ju je možné denne medzi 8 a 20 hodinou, vstupné je 8 euro, znížené 4 eurá (pre občanov EÚ nad 65 rokov). Mimo sezónu (1 .11. - 31. 3.) platí polovičná cena pre všetkých a každú prvú nedeľu v mesiaci je vstup zdarma. Návštevníkom slúži bezplatné parkovisko, stánok s občerstvením a sociálne zariadenie.

Text: Lenka Stránská, foto: Jana Soukupová