Glgáč na Revišti: opäť sa predviedli hrnčiari
Tohtoročné podujatie Glgáč na hrade Revište sa tešilo najvyššej návštevnosti v trojročnej histórii podujatia. Viac ako 600 návštevníkov za podujatím pricestovalo z rôznych kútov Slovenska, vyskúšali si hrnčiarske techniky vlastnými rukami, mnohí si odniesli domov suvenír v podobe vlastnoručne vyrobeného výrobku. Nechýbal sprievodný program, ktorý doplnil hrnčiarsku tému stredovekou hradnou témou.
Podujatie s názvom Glgáč v sebe nesie niekoľko posolstiev, ktoré cez toto podujatie chcú organizátori šíriť medzi verejnosťou. „V prvom rade je symbolom názov podujatia – Glgáč“ uviedla Zuzana Jóbová z Krajskej organizácie cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus, ktorá spolu s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Gron podujatie organizuje. Zuzana Jóbová ďalej vysvetľuje: „Glgáč je miestny názov pre špeciálny krčah z úzkym hrdlom, ktorý slúži na pitie vody. Obce v okrese Žarnovica majú bohatú hrnčiarsku tradíciu, ktorú chceme práve týmto podujatím verejnosti pripomenúť. Veď z tohto dôvodu je ambasádorom regiónu stredné Pohronie hrnčiarsky majster Ján Fiala, ktorý pochádza z obce Brehy. Kedysi v tejto malebnej, typicky hrnčiarskej obci, pôsobilo 80 hrnčiarov. Dnes sa hrnčiarskemu remeslu venuje už len Janko Fiala a našťastie „žezlo“ po ňom postupne preberá jeho vnuk.“
Vystúpenie kaukliara - Šaško Krak
Mária Pátková z OOCR Región Gron dopĺňa: „podujatie Glgáč sme zámerne zasadili do prostredia zrúcaniny stredovekého hradu Revište. V našom regióne je to totiž druhá veľmi silná téma z hľadiska turistickej ponuky. Máme tu tematickú trasu – Pohronskú hradnú cestu, ktorá spája 16 lokalít popri rieke Hron. Tieto lokality v minulosti plnili ochrannú a signalizačnú funkciu na obchodných trasách k bohatým stredoslovenským baníckym mestám. Väčšina lokalít Pohronskej hradnej cesty sa nachádza v našom regióne. Preto je podujatie Glgáč pre nás symbolickým spojením dvoch silných tém nášho regiónu: slávnej hrnčiarskej tradície a tajomných stredovekých hradov popri Hrone.“
Na podujatí Glgáč sa predstavilo 6 hrnčiarov z rôznych kútov Slovenska. Každý z nich nielen prezentoval svoju tvorbu, ale aj umožnil návštevníkom vyskúšať si tvoriť.
“Tento rok sme okrem vážených hrnčiarskych majstrov pozvali na Glgáč i mladšiu generáciu hrnčiarov, aby mali návštevníci možnosť spoznať rôzne tváre hrnčiarskeho remesla. Zo starých majstrov sa predstavil stály hosť Glgáča Marián Liška z Modry, ktorý tento rok priniesol stredoveký hrnčiarsky kruh.” hovorí Gabriela Matlovičová z OOCR Región Gron, a pokračuje v popise tohtoročnej “ponuky” hrnčiarov: “tradičnú novobanskú keramiku sme mohli obdivovať v diele Františka Špičku z Orovnice. Veľmi sa tešíme, že tento rok prijal naše pozvanie i Štefan Mlích zo Seliec, ktorý sa venuje reštaurovaniu a výrobe replík historických kachlíc a belujskej hrnčine. Mladú generáciu reprezentovala dvojica hrnčiarov z Banskobystrického kraja. PAAM studio zo Zvolena prinieslo úžitkové výrobky i okrasné figúrky s inovatívnym dizajnom vhodným do každej modernej domácnosti. Pod dozorom Matúša Pšenka si návštevníci vyskúšali odtláčanie figúrok do foriem. Nikovera – Veronika Kolčák z regiónu Novohrad predviedla aké jedinečné podoby môže mať technika vyškrabávania do keramiky na hotových výrobkoch i v tvorivej dielni.”
Tvorivá dielňa hrnčiara Janka Fialu.
Podľa slov ambasádora regiónu ale aj podujatia, hrnčiara Jána Fialu „je skvelé, že návštevníci majú možnosť spoznať hrnčiarske techniky z rôznych kútov Slovenska. Pretože čo hrnčiar, to jedinečná a originálna tvorba. A som veľmi rád, že toto podujatie poskytuje ďalší priestor na popularizáciu tohto krásneho remesla. A ešte viac sa teším, že verejnosť má o to záujem. Svedčí o tom nielen bohatá účasť na tomto podujatí, ale zo svojich skúseností môžem povedať, že dnes nás, hrnčiarov, navštevujú školy, sme pozývaní na workshopy, predstavujeme remeslo na podujatiach či na kurzoch v osvetových strediskách.“ Ján Fiala na záver doplnil: „som optimista a verím, že toto krásne remeslo bude mať pokračovateľov“.
Glgáč 2023 navštívilo najviac ľudí za tri roky organizovania tohto podujatia. Ako uviedla Eva Macuľová z KOCR Banskobystrický kraj Turizmus: „podujatie navštívilo viac ako 600 návštevníkov. Pri predaji lístkov sme využili priestor porozprávať sa s nimi a zistili sme viacero informácií, ktoré nás utvrdili v tom, že o turistické produkty Banskobystrického kraja je záujem.“ Eva Macuľová upresnila: „zistili sme, že mnohí návštevníci sú z rôznych kútov Slovenska a že navštevujú alebo sa zúčastňujú iných aktivít, ktoré organizujeme, napríklad chodia s nami na historické zážitkové vlaky. Zistili sme, že na podujatie Glgáč zavítali návštevníci z naozaj vzdialených regiónov kraja, napríklad z Rimavskej Soboty. Ďalšie veľmi príjemné zistenie bolo, že prišli návštevníci, ktorí sa o turistickej ponuke Banskobystrického kraja dozvedeli na Dobrom trhu v Bratislave, na ktorom sme našu turistickú ponuku prezentovali v apríli minulého aj tohto roku. A posledné pozitívne zistenie, ktoré ale sledujeme už dlhšie, bolo, že fanúšikovia Pohronskej hradnej cesty nás sledujú a zúčastňujú sa viacerých podujatí. Bolo veľmi milé porozprávať sa s návštevníkmi o tom, ako sa mali na podujatí Signál spája hrady, na Kráľovskej svadbe či na niektorej z komentovaných prehliadok.“
Aké sú plány s podujatím do ďalších rokov za organizátorov zhrnul predseda Združenia na záchranu hradu Revište Ratibor Mazúr: „od úspešného prvého ročníka podujatia v roku 2021 nám bolo jasné, že podujatie sa stane stabilnou súčasťou kalendára podujatí na Pohronskej hradnej ceste. Veľmi ma teší, že aj návštevnosť tohto ročníka to potvrdila. Zároveň som veľmi rád, že máme možnosť každý rok predstaviť návštevníkom niečo nové. Novinkou tejto sezóny sú dve miestnosti v južnom paláci so zaklenutými stropmi a rozšírená realita, ktorá priamo na hrade umožní návštevníkom vidieť cez ich mobilné telefóny /aplikácia k stiahnutiu: Revište 3D/, ako vyzeral hrad Revište v čase jeho najväčšej slávy, v 17. storočí. Pomyselnou čerešničkou na torte je virtuálne „stretnutie“ s hradným pánom Žigmundom Dócim a jeho pani manželkou Eufrozínou – aspoň na spoločnú fotku.“
