Drotári boli slovenskí nomádi
Drotárstvo vzniklo ako doplnkové zamestnanie, ktorého cieľom bolo spočiatku opravovať poškodené a pokazené veci - najčastejšie hlinený riad. Pôvodne bolo teda naviazané najmä na keramickú výrobu. Prví drotári spevňovali poškodený, ale aj nový hlinený riad tak, že ho opletali do drôtených sietí. Vykonávali tiež drobné opravy poľnohospodárskeho náradia, plietli sitá a siete na okná hospodárskych budov a z drôtu a neskôr aj z plechu vyrábali jednoduché predmety pre domácnosť a hospodárstvo.
Drotárstvo je špecifická ľudová živnosť, ktorá sa zaoberá ručným spracovaním drôtu a má pôvod na Slovensku. Pravdepodobne vzniklo začiatkom 18. storočia ako alternatívny zdroj obživy chudobných obyvateľov neúrodných hornatých krajov na severe a na severozápade Slovenska - čiže na Spiši, v okolí Žiliny, Bytče a na Kysuciach. Rozvoju drotárstva pomohla aj existencia hút a drôtoťažeckých manufaktúr v neďalekom Sliezsku.
Drotári objavili a vyvinuli jednoduchú technológiu založenú na ručnom ohýbaní, viazaní a spletaní kovových vlákien bez zvárania či spájkovania. ,,Podomoví obchodníci tzv. hausíri, chodili s krošnou plnou vecí a to vandrovné remeslo spočívalo v tom, že vyrábali aktuálne, podľa potreby, ponúkali teda spočiatku službu, nie hotový výrobok," povedala lektorka Budatínskeho hradu Lucia Milová. Práve tu sa nachádza najväčšia expozícia drotárstva (vyše 7-tisíc zbierkových predmetov). Väčšina expozície je z prvej polovice 20. storočia. Neoficiálnym symbolom drotárov je kohút, možno práve preto, že ich skoro ráno zobúdzal, aby sa vydali na cestu.
Toto neobyčajné vandrovné živobytie sa v regiónoch rýchlo šírilo a v prvej polovici 19. storočia už poskytovalo trvalý zdroj obživy väčšine mužskej populácie. Stovky drotárov v sprievode 10- až 14-ročných chlapcov - učňov, ktorým sa hovorilo ,,džarek", prechádzali krajinou a hlasitým vyvolávaním: ,,Hrnce plátať, drôtovať!" ponúkali svoje služby. Svojím nezameniteľným zjavom pútali pozornosť natoľko, že sa stali typickým reprezentantmi slovenského národa.
Koncom roka 2019 sa drotárstvo a jeho tradícia dostali na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Drotárstvo sa tak stalo siedmym prvkom, ktorý má Slovenská republika zapísaný na tomto zozname.
Foto: Dávid Popovič, mystudio.sk
Bianka Stuppacherová, Pravda