Romeo a Júlia na scéne Opery SND
Vášnivá, tragická láska Romea a Júlie má v umení nespočetne veľa podôb. Dráma z pera geniálneho Shakespeara inšpirovala mnohých skladateľov. Patrí k nim aj veľký francúzsky romantik Charles Gounod. Jeho operu na tému veronských milencov uvádza Opera SND po prvý raz vo svojej 95-ročnej histórii!
Jedno z vrcholných Gounodových diel – veľkolepý Faust podľa Goetheho – patrí k tým, ktoré sa v histórii SND viažu k istým historickým inscenačným míľnikom. Takým bola nesporne produkcia tejto opery v roku 1989, ktorú režijne kreoval Jozef Bednárik v predvečer pádu totality v bývalom Československu a na festivale v škótskom Edinburghu získala vysoké ocenenie – Cenu kritiky. Gounodov Faust sa do SND vrátil naposledy v roku 2010.
Na rozdiel od „udomácneného“ Fausta ďalšie Gounodovo majstrovské dielo Romeo a Júlia má na javisku Opery SND premiéru. Hudobnodramatický prepis Shakespearovho príbehu uchváti svojou melodickou krásou, farebnosťou, eleganciou, ale predovšetkým strhujúcou emocionalitou hudobného jazyka. Okrem iného zaujme napríklad séria nádherných duet pre hlavné postavy a navyše každá sopranistka sa rada zaskvie valčíkom ospevujúcim radostnú túžbu po živote „Je veux vivre“...
Premiéra ja v piatok, 6.marca o 19:00 hodine v novej budove Opery SND v Bratislave.
Inscenácia pripravená na úspech
„Prvé dejstvo sa končí brilantne, druhé nežne a zasnene, tretie živo, veľkolepo a široko, so súbojmi a s prekliatím Romea, štvrté dramaticky, piate tragicky. Je to krásna gradácia“, lepšie nemohol autor hudby Charles Gounod charakterizovať túto dramatickú operu. Ktovie, čo by povedal dnes, na jej uvedenie na doskách Opery SND? Tu jej pečať vtisol slovinský režisér, španielskeho pôvodu, Diego de Brea. Označil Gounodovu hudbu za fenomenálnu, spôsobujúcu zimomriavky. V premiérovom obsadení sa ako Juliette predstaví Eva Hornyaková a postavu Romea Tomáš Juhás, my sme oslovili Sergeja Tolstova, ktorý stvárňuje postavu Capuleta.
Na dosky Slovenského národného divadla vstúpil tento rodák zo sibírskeho Novokuznecka presne pred dvadsiatimi rokmi. Odvtedy odspieval vyše dvadsať hlavných postáv - Luna z opery Trubadúr, Macbeth, Nabucco, Lyonel z Panny Orleánskej, Alfio a Tonio v dvojtitule Sedliacka česť a Komedianti...naposledy úspešne stvárnil grófa Tomského v Čajkovského Pikovej dáme. A teraz?
Teraz si na Vás počkala náročná a konfliktná postava Capuleta v Gounodovej opere Romeo a Júlia v réžii Diega de Brea. Do akej miery ste sa stotožnili s jeho predstavou, že celá hra sa zakladá na vojne, viere a na láske?
S.T. Postava Capuleta nie je až taká rozsiahla ako postavy Romea či Júlie, ale je náročná štyrmi sólovými vstupmi. Po hudobnom naštudovaní som mal určitú predstavu o Capuletovi, ale postupne mi dal režisér do rúk iné kľúče k otvoreniu charakteru. V tejto inscenácii nie je Capulet láskyplný otec, ale mocný vládca klanu, ktorý s ľahkosťou rozkazuje a určuje svojej dcére výber ženícha. Na otcovskú lásku si spomenie až vtedy, keď drží „mŕtvu“ Júliu v náručí. Ale musím dodať, že práca režiséra vyzerala na začiatku veľmi jednoducho, ale ako sa vraví, v jednoduchosti je krása. Aj Diego de Brea nás najprv zbavil zbytočných gest a potom vytiahol z nás život Shakespearových postáv. Rozhodne nás posunul ďalej...
To znamená, že táto inscenácia bola pre vás aj inšpiráciou?
S.T. Snažili sme sa naplniť predstavy režiséra v tom zmysle, aby táto inscenácia bola ako celovečerný film, aby tam bolo napätie, životná energia, aby publikum nemohlo odtrhnúť oči od javiska.
Keby ste mali pozvať divákov na toto predstavenie, čo by ste im odkázali?
S.T. Keď naozaj chcete vidieť a počuť Shakespearovské vášne v životnej podobe, príďte na toto predstavenie, určite neoľutujete! Táto inscenácia má totiž právo na úspech!
Aké postavy máte ešte pred sebou v jubilujúcom roku SND?
S.T. Čaká ma koncert Voci da Camera, kde s kolegyňou mezzosopranistkou Monikou Fabiánovou uvedieme romance ruských skladateľov. V máji bude premiéra opery Šperky Madony od Wolfa Ferrariho, kde stvárnim hlavnú barytónovú postavu Rafaela.
Zhovárala sa Gabriela Kopicová
Autor fotografií: Jozef Barinka, 2015