Tuniský blog 1

Náš turistický portál www.kamkam.eu sa vybral aj do krajiny, o ktorej sme ešte na našom webe nepísali. Do Tuniska, ktoré z letných dovoleniek pozná mnoho z nás. My sme ho však spoznali z trošku inej stránky. Prešli sme ho krížom krážom, celkovo sme najazdili okolo 1600 kilometrov. Zo severu na juhozápad, odtiaľ na východ a po pobreží opäť na sever. Veríme že sa vám naše rozprávanie o tejto ceste bude páčiť.

Donedávna som mal pred tzv. arabskými krajinami rešpekt. „Unášajú tam ženy, mimo dovolenkového rezortu radšej ani na krok...,“ počúval som neustále. Po návšteve Tuniska sa obavy, našťastie, dosť výrazne rozplynuli. Napriek tomu, že to osud zariadil tak, že na takmer 1600 kilometrovú cestu naprieč Tunisom som sa vydal v spoločnosti štyroch blondínok...   

Ako bohatý kapitalista na cestách  

... a o každú z nich bol záujem. Prvú chcela domorodá Berberka žijúca v obydlí v zemi predstaviť svojmu slobodnému synovi, ďalšie dve mohli zakotviť na Sahare u miestnych podnikateľov, o štvrtú bol záujem prakticky všade, kam sme prišli. Sediac v aute s takouto krásnou spoločnosťou som si okamžite vyslúžil obdiv mužov na ulici, povesť bohatého kapitalistu vlastniaceho štyri ženy, nespočetné množstvo úctivo nahor zodvihnutých palcov... Ale bez obáv. Tuniskí muži „hodia kompliment“, pochvália, podebatujú, ale nič viac by si nedovolili. Našťastie, v Tunisku je žena pre muža rovnocennou partnerkou. V dobrom slova zmysle za to môže prezident Habíb Burgiba (vládol 30 rokov od roku 1957), ktorý sa postaral o to, aby v krajine zavládli zákony, ktoré ženu zrovnoprávňujú s mužmi. A to je v klasických arabských krajinách vec dosiaľ nevídaná!

Historické Kartágo

Celkovo sa v Tunisku arabský svet veľmi nenútene prelína s európskym. Aj proeurópska orientácia je zásluhou bývalého prezidenta. A práve to mi vyhovovalo. Na úvod sme zamierili ku klasickým turistickým lákadlám; našu púť krajinou sme začali v Kartágu (časť hlavného mesta Tunis), kde história dýcha na každom kroku. Videli sme ruiny fénického mesta aj múzeum na pahorku Byrsa, obrovské Antoniove rímske kúpele (vedľa nich je historicky veľmi dôležitý prezidentský palác) a napokon aj turisticky masívne vyhľadávané miesto, modrobielu dedinku Sidi Bou Said, slávnu z filmu Angelika a sultán. Atmosférou pripomína parížsky Montmartre a vraj ním aj bývala, keďže práve sem sa sťahovali umelci za inšpiráciou. Niet sa čo diviť. Aj v súčasnosti je tu krásne − architektúra, tradičné obchodíky s domácimi výrobkami, neuveriteľné výhľady na more a kopce za ním.

POZRITE SI AJ ĎALŠIE FOTOGRAFIE NA FACEBOOKU

Náboženský deň

Druhý deň si „moje ženy“ vyskúšali, aké je to mať tvár zahalenú v šatke. Bola to povinnosť, keďže sme zamierili viac do vnútrozemia, do Kairouanu, štvrtého najdôležitejšieho miesta islamu (po Mekke, Medine a Jeruzaleme). Kairouan, dnes už mesto s asi 60 tisícmi obyvateľov vzniklo vlastne náhodou. Keď sa tu mali arabskí dobyvatelia záujem okolo roku 671 usídliť, narazili na problém – chýbajúcu vodu. Lenže keď kôň jedného z vodcov hrabol do piesku a na tom mieste vytryskla voda, bolo po probléme. Legenda vraví, že tento prameň je spojený s prameňom Zem – Zem v Mekke, a to je dostačujúci dôvod na to, aby sa mesto časom stalo duchovným centrom krajiny. Vraví sa, že kto sa aspoň raz za život nedostane do Mekky, aby tento náboženský hendikep vyrovnal, mal by aspoň sedemkrát navštíviť Veľkú mešitu v Kairouane. Ak by sme boli moslimovia, jednu návštevu by sme si mohli odfajknúť. Navyše sme si stihli pozrieť nádherný tradičný tuniský dom, ktorý jeho majitelia zachovávajú v pôvodnom štýle už celé desaťročia a ktorý slúži ako múzeum i hotel zároveň. Videli sme aj úžasnú výrobňu kobercov, ktorá sa nachádza v tzv. dome klasických remesiel. Táto tradícia je pýchou Tunisu! Každý kus koberca je jedinečný, každý uzlík vlny sa viaže ručne. Tuniským ženám, ktoré mimochodom, majú všetky zložité vzory v hlavách, trvá jeho výroba aj niekoľko mesiacov. Ale ako vravia domáci, takýto koberec je prakticky nezničiteľný.

POZRITE SI AJ ĎALŠIE FOTOGRAFIE NA FACEBOOKU

Text a foto: Prokop Slováček

(Onedlho vám ponúkneme druhú časť blogu o našom 1600 kilometrovom putovaní po Tunisku)