Piotr Beczała v Bratislave

Piotr Beczała je uznávaný ako jeden z hlasovo najvzrušujúcejších, najpôsobivejších a najvyhľadávanejších lyrických tenorov našej doby. Poľského rodáka oceňujú diváci a kritika nielen pre krásu hlasu, ale aj pre jeho vrúcne stvárnenie každej postavy. Na koncerte v Bratislave, v novej budove Slovenského národného divadlo v Bratislave (25. apríla 2014 o 19.30 h) zaspieva populárne operné árie zo svetovej opernej literatúry, ako aj árie z opier slovanských skladateľov. V sprievode Českého národného symfonického orchestra pod taktovkou dirigenta Łukasza Borowicza.

VSTUPENKY – KLIKNITE A OBJEDNAJTE

Organizátor koncertu - KAPOS, Ticketportal, www.navstevnik.sk

Piotr Beczała

Sezónu 2013-14 odštartoval dvoma premiérami: Lenským v Eugenovi Oneginovi (P. I. Čajkovskij) v Metropolitnej opere a Alfredom (G. Verdi, La Traviata) v milánskej La Scale a potom sa vrátil do USA, kde spieva Princa v Dvořákovej Rusalke v MET a Gustava III v Maškarnom bále (G. Verdi). V Európe zaspieva Rodolfa (G. Puccini: Bohéma) v Paríži a hlavnú úlohu vo Faustovi (Ch. Gounod) vo Viedni. Okrem toho bude koncertovať v Berlíne, Mníchove, Baden-Badene, Londýne, Prahe i Bratislave s vyvrcholením na festivale v Salzburgu.

Sezónu 2012-13 začal návratom do Teatro alla Scala v Miláne, kde spieval Rodolfa v Pucciniho Bohéme, nasledovala úloha Princa v Dvořákovej Rusalke a koncert k 20. výročiu divadla Wielki vo Varšave. V decembri Piotra Beczału nebolo počuť len ako Rodolfa vo Viedenskej štátnej opere, ale spieval aj na prestížnom koncerte Christmas in Vienna  a rok ukončil návratom do Drážďan, kde spieval Silvestrovský koncert s Christianom Thielemannom v Semperoper (Semperovej opere) s Dianou Damrau. Táto sopranistka bola tiež jeho partnerkou v Metropolitnej opere v novom naštudovaní Verdiho Rigoletta, kde Beczała spieval Ducu a neskôr zažiaril ako Faust v rovnomennej Gounodovej opere. Sezónu skončil ďalším Verdim: v Mníchove spieval Alfreda (Traviata). Piotr Beczała tiež spieval tenorový part Messa da Requiem G. Verdiho s orchestrom Opéra National de Paris pod taktovkou Philippa Jordana a tiež na festivale v Salzburgu s Viedenskou filharmóniou pod vedením Riccarda Mutiho. Vo Viedenskej štátnej opere Piotr Beczała stvárnil Rómea v Gounodovej Rómeo et Juliette pod taktovkou Placida Dominga.

V sezóne 2011-12 pôsobil poľský tenorista v mnohých svetových hudobných metropolách, počnúc Švajčiarskom, so súborom Zürišskej opery, ktorá mu dlhodobo slúžila ako jeho umelecký domov, kde po prvý raz spieval Vojvodu z Mantovy v Rigolettovi s Dianou Damrau a Leom Nuccim. Pri svojom prvom vystúpení v Gran Teatre de Liceu sa podieľal na koncertnom uvedení Fausta s Krassimirou Stoyanovou a Erwinom Schrottom. V Kráľovskej opere v Covent Garden sa zjavil ako Alfredo v La Traviate s Ailyn Pérez a Simonom Keenlysidom. So starým rokom sa rozlúčil  na  dvojici koncertov v drážďanskej Semperoper s Christianom Thielemannom a Sächsische Staatskappelle.

Rok 2012 začal Beczała ako Duca di Mantova v Rigolettovi v Opéra Bastille v Paríži s Nino Machaidze a Željkom Lučičom. Diváci v Metropolitnej opere ho zažili pri jeho premiére ako Chevaliera des Grieux v Manon, s Annou Netrebko v titulnej úlohe. Svoj prvý americký recitál mal v Santa Monice v Kalifornii. Po návrate do opery v Zürichu ho diváci mali možnosť vidieť ako sólistu na koncerte orchestrálnych skladieb Richarda Straussa, ako Riccarda v Maškarnom bale a ako Rodolfa v Bohéme. V ďalších mesiacoch dvakrát spieval v Salzburgu, najprv na Svätodušnom festivale v Brahmsovej kantáte Rinaldo  a na letnom festivale Rodolfa v Bohéme s Annou Netrebko. Medzitým si vo Viedni zaspieval s Dianou Damrau Luciu di Lammermoor.

Piotr Beczała sa narodil v Czechowiciach-Dziedziciach v južnom Poľsku a prvý hlasový výcvik absolvoval na Akadémii múzických umení v Katowiciach, kde dostal inštrukcie od slávnych spevákov Pavla Lisitsiana a Senu Jurinaca. Prvé angažmán získal v Krajinskom divadle v Linzi a v roku 1997 sa stal členom súboru opery v Zürichu. V tom období sa objavil v mnohých lyrických rolách, ktoré poskytli vynikajúci základ pre jeho ďalší vývoj na významného umelca, akým je dnes.

Pozoruhodné je obdobie rokov 2004 až 2006, keď stúpal na medzinárodnej scéne, počnúc debutom v Covent Garden (Gavalier s ružou/apríl 2004), kde následne účinkoval vo Faustovi, Rigolettovi, Eugenovi Oneginovi , Verdiho Requiem, Bohéme, Rómeovi a Júlii a v Traviate) a pokračujúc americkým debutom v San Francisco Opera (Eugen Onegin/november 2004, neskôr v Čarovnej flaute a Bohéme). La Scala privítala tenoristu v roku 2006 v Rigolettovi (čomu predchádzal v roku 1997 koncert orchestra pod vedením Riccarda Mutiho) a v tom istom roku mu otvorila dvere aj Metropolitná opera  (v Rigolettovi/december 2006, neskôr v Lucii di Lammermoor, Eugenovi Oneginovi, Bohéme, Rómeovi a Júlii). S Metropolitnou operou sa zúčasnil aj na turné po cunami v Japonsku (jún 2011) ako Rodolfo, Edgardo a na koncerte hviezd v Suntory Hall. Odvtedy účinkoval v De Nederlandse Opera, Théâtre de la Monnaie/de Munt, Hamburskej štátnej opere, Nemeckej opere v Berlíne, Nemeckej štátnej opere (Unter den Linden), v Grand Théâtre de Genève, Teatro Comunale di Bologna, Teatr Wielki (Varšava), v Mariinskom divadle a v mnohých ďalších. Okrem operných diel naštudoval veľa z veľkolepých zborových a orchestrálnych vokálnych diel s najvýznamnejšími svetovými orchestrami a dirigentmi.

Jeho repertoár zahŕňa rad najobľúbenejších romantických operných rolí napr: Alfreda (La Traviata), Vojvodu z Mantovy (Rigoletto), Riccarda (Maškarný bál), Edgarda (Lucia di Lammermoor), Rodolfa (Bohéma), titulné úlohy Werthera a Fausta v rovnomenných operách, Rómea (Roméo et Juliette, Lenského (Eugen Onegin), Tamina (Čarovná flauta), Dona Ottavia (Don Giovanni), Talianskeho speváka (Gavalier s ružou) a Camille de Rosillon (Veselá vdova). Najnovšie k nim pribudli  des Grieux (Manon), rovnako ako titulný hrdina v Hoffmannových poviedkach. Zriedkavejšie spieva aj Princa (Rusalka), Vaudémonta (Iolanta), Jeníka (Predaná nevesta), Pastiera (Król Roger), Synodala (Rubinstein: The Demon) a Orombella (Beatrice di Tenda).

Spracoval Prokop Slováček