Plavba deltou Dunaja - plavba do minulosti

Tri ramená delty

Delta Dunaja sa rozprestiera na viac ako 3446 kilometrov štvorcových v dvoch štátoch. Dve tretiny delty sú v Rumunsku, tretina na Ukrajine. Je to unikátny vodný ekosystém, zapísaný do svetového dedičstva UNESCO. Dunaj sa v delte  rozvetvuje na tri ramená: Kilijské, Sulinské a Svätojurské, ktoré ústia do Čierneho mora. Časť Kilijského ramena na severe tvorí Ukrajinskú hranicu a tak musíte rátať s tým, že vás v týchto častiach delty skontrolujú colníci. Medzi širokými ramenami je spleť nespočetných kanálov, jazier a plávajúcich ostrovov.  Kto sa vyberie objavovať deltu na vlastnú päsť je stratený. Mapy delty sú síce podrobné, ale množstvo kanálov, kanálikov, ostrovov vás môžu zmiasť a práve riečne nánosy tvár delty každoročne menia. Preto je potrebné cestu absolvovať so skúseným sprievodcom. Dunajská delta je najzachovalejšia v Európe a je tvorená dvanástimi rozdielnymi ekosystémami a tisíckami druhov fauny a flóry. Zabudnite na to, že Dunajská delta je špinavá. Práve naopak, riečny systém sa každým kilometrom smerom k moru čistí a tak vás prekvapia zákutia s krásnou čistou vodou, lákajúcou na kúpanie alebo šnorchlovanie.

KOMPLETNÚ FOTOGALÉRIU SI POZRITE TU 

Kto zavíta do delty, určite príde najprv do starobylého rumunského mesta Tulcea. Je akousi deltskou bránou. I samotné mesto s 100 tisícmi obyvateľov je pre turistov atraktívne. Prvé zmienky o ňom sú zo 7. storočia pred našim letopočtom. Vplyv na rozvoj Tulcee mali Rimania, Dáci, Byzanťania aj Janovčania. Od staroveku tu bol významný prístav. Dodnes žije v Tulcei, turecká, lipovanská, tatárska a ruská menšina. V meste sa nachádza významné múzeum delty Dunaja. Je v nej nielen prezentácia života obyvateľov, fauna, flóra ale i unikátne veľké akvária. Práve v nich uvidíte majestátnu rybu vyzu, ktorá dorastá až do 8 metrov a kedysi bola kráľovnou Dunaja. V súčasnosti patrí k ohrozeným druhom a v prírode ju už uvidíte málokedy. V Tulcei je i letisko. My sme sa do mesta dopravili vlakom z Bukurešti, ale tam už železnice končia. Do delty sa dá dostať len vodnou cestou. 

Stará a nová delta

Náš splav bol ekologický. Žiadne motorové člny, ale kajaky. Viac ako 120 kilometrovú vodnú cestu bludiskom deltových kanálov až do Čierneho mora, sme si „odmakali“ len silou svojich rúk. A práve preto boli naše zážitky autentickejšie. Prvé dni sme sa plavili po starej delte, ktorá vznikla 10 tisíc rokov pred n. l. Tá je aj najkrajšia. Krásne romantické zákutia, lužné lesy, pokojné meandre. Cestou sme obdivovali nespočetné druhy vtákov, hmyzu a rastlín. Pri brehoch sa v korunách stromov občas mihla divá mačka. Nová delta je už síce menej atraktívna. Vodné kanály sú obrastené trstinou a je problém vystúpiť na breh.  Pripravte sa i na komáre. V delte ich je skutočne miliardy. Našťastie majú svoj biorytmus. Vylietavajú keď už začína šero a ďalšie nálety očakávajte ráno na úsvite. Repelenty vám veľmi nepomôžu a tak vám neostane nič iné, len si na štípance zvyknúť. Verte dá sa to. Po pár dňoch už štípania ani necítite.

Obyvatelia delty

Ľudia z delty sú kapitolou sami o sebe. V malých, ospalých dedinách sa cítite ako na začiatku minulého storočia. Domorodci sa živia rybolovom a tak má skoro každá rodina čln. I keď sú člny väčšinou staré, moderná technika dorazila už i tu a na starých koráboch sú hrdo pripnuté moderné motory. Ďalším najčastejším dopravným prostriedkom, sú kone. Áut je málo a je to logické, na malých ostrovoch sa len ťažko ďaleko dostanete. Z dedín delty sa už i vo svete stala známou „Mila 23“. Názov má podľa toho, že sa nachádza 23 námorných míľ od  ústia do Čierneho mora. Obyvatelia sú Lipovanci, potomkovia hrdých starovercov, ktorých z cárskeho Ruska vyhnal Ivan Hrozný a oni sa usídlili práve v zázračnej Dunajskej delte. Ak už medzi domorodcov v malebných dedinách zavítate, rátajte s tým, že spoločnosť vám budú robiť i kravy, ktorých je tu neúrekom.

Sulina

Naša cesta končí v starom rumunskom prímorskom meste Sulina, ktoré leží hneď pri ústi Sulinského ramena do Čierneho mora. Sulina nás očarila. I keď sa už začína turisticky rozvíjať, ešte si stále zachováva istú dovolenkovú panenskosť. Široké piesčité pláže s jemným pieskom. Príjemné more s dlhým plytkým vstupom do vody. Málo reklám, slnečníkov, veľa psov a len zopár plážových bufetov. Retro pláž nám pripomenula bulharské pláže zo 70-tych rokov. Žiaľ, i tu sa to určite o niekoľko rokov zmení.

Text a foto: Eva Mikulová

(Autorka je redaktorkou spravodajského portálu www.kosickespravy.sk)