Orlicko a Podorlicko - 2. časť
Nachádzame sa v kraji pod Orlickým horami, široké údolie spojené riekami Tichá a Divoká Orlice. Práve tu sa v malebnej prírode skrývajú miesta plné tajomstiev, povesti o pokladoch, zrúcaniny stredovekých hradov a zámky.
Pri putovaní Orlickom a Podorlickom si všimnete desiatky krížov, sôch, ktoré vás dovedú k sakrálnym stavbám.
Pútnické miesto Homol
Vysoko, takmer k nebesiam vystúpite ak sa vyberiete na pútnické miesto Homol. Po schodoch lemovanými balustrádovým zábradlím so sochárskou výzdobou. Na samom ich samom konci sa nachádza barokový kostol v strede malého cintorína.
Nechala ho postaviť grófka Terézia Eleonora z Ugartu, vdova po španielskom generálovi, grófovi Ugarte, ktorá žila na zámku v Borovnici. Základný kameň položili v roku 1692 a slávnosť poctil svojou návštevou aj královohradský biskup Jan František Kryštof z Talnberka. V blízkosti kostola grófka založila školu, ktorá bola jedinou v celom kraji.
Na malom cintoríne, ktorý obkolesuje kostol, boli v roku 1703 postavili dve kaplnky. Kaplnku sv. Jana Nepomuckého a kaplnku Nanebovstúpenia Panny Márie. Tretia kaplnka slúžila ako márnica, dostavali ju dodatočne v roku 1778.
Unikátne kamenné schodisko, ktoré Vás zavedie ku kostolu je ojedinelou umelecko-historickou pamiatkou strednej Európy!! Tvorí ho 153 kamenných stupňov a 16 odpočívadiel. Počet schodov a odpočívadiel je len symbolický. Odpočívadlá sú tu aj preto aby aby sa mohli pútnici na schodoch pomodliť "s celým ružencom".
Kráčanie po kamenných schodoch má svoju atmosféru a keď zdoláte ten posledný, nechajte sa unášať jedinečnou scenériou orlickej prírody, ktorá vám leží priamo na dlani. Vychutnajte si to.
Zámky, hrady, kostoly, pamiatky, to zďaleka nie je všetko, čo Orlické hory a Podorlicko ponúkajú. Presunieme sa do malebnej dedinky, kde sa vyrába svetový unikát……
Pravá ručná Vamberská čipka
Keď belgická kňažná Magdalena Grambová (1642) priniesla do Vamberku belgické čipkové vzory a zaviedla nový spôsob paličkovania na poduške, ešte netušila, že práve paličkovaná čipka sa v Čechách vyvinie do unikátneho umenia, ktoré nebude mať vo svete obdobu a jej umeleckou hodnotou prekoná samotnú, svetoznámu belgickú čipku.
Vývoj remeselnej zručnosti, výtvarného ponímania čipky sa v priebehu niekoľkých storočí veľmi zmenil, ale pôvodná technika výroby sa zachovala. A tým sa zvýšilo aj jej uplatnenie v odevnej či bytovej kultúre. Intenzívna spolupráca s poprednými umelcami vyústila do stoviek ocenení a medailí - zlatá medaila na svetovej výstave EXPO v Bruseli (1958), v Montreali (1967) a mnoho ďalších ocenení. Umenie čipky vo Vamberku je stále živé a prispôsobuje sa súčasným požiadavkám, a to aj tým najnáročnejším. Vamberské čipkovanie vychádza z ľudovej tradície, ďalej sa rozvíja a prispieva tak k rovnováhe medzi tradíciou a modernou spoločenskou potrebou.
O výnimočnom postavení českej čipky svedčí aj vo svete zavedený pojem a síce: Česká čipková škola 2. polovice 20. storočia. Dodnes má táto škola veľa žiakov, čo znamená že tradícia je stále živá.
Múzem čipky prezentuje české čipkovanie v jedinečnej expozícii, ktorá mapuje premeny čipky v Čechách od 18. storočia až po súčasnosť. Kolekcia čipiek zo svetových výstav a ďalšie diela významných umelcov dokazujú, že stvárnenie, použitie a sila čipky sú nekonečné.
Dámy, nechajte sa unášať svetom čipky..
Barbora Havranová
