Za vulkánmi talianskeho juhu

 

Na ceste za Vulkanom a Stromboli odporúčajú absolvovať krásny výlet loďou, napríklad z kalábrijského pobrežného mesta Tropea, na Lipárske ostrovy (Isole Eolie) v Tyrhénskom mori. Sú to sopečné útvary s vrcholmi sopiek vyčnievajúcimi nad hladinou. Z celkovo šiestich ostrovov so spoločnou administratívnou správou je práve Vulkano najväčší - ďalšie sú Lipari, Stromboli, Panarea, Filicudi a Alicudi. Posledný, siedmy ostrov Salina je samostatný správny celok. Geologický vek ostrovov sa odhaduje na 350-tisíc rokov. Stopy vulkanickej činnosti sú však v tejto oblasti staré už viac ako dva milióny rokov.

 

Ostrov Vulcano s neprehliadnuteľným sopečným kužeľom Grand Cratere ( Veľký kráter), má už najmenej 100-tisíc rokov. Posledná veľká erupcia sa tu odohrala v rokoch 1888 až 1890. Dá sa k nemu aj vyliezť, treba len prekonať asi 300 výškových metrov. Teplota plynov roniacich sa zo sopky sa pohybuje medzi 300 až 500 stupňami Celzia. Obísť sopečný kužel rozľahlým fumarolovým poľom trvá asi tri hodiny. Za prehliadku stoja aj tajomné útvary vytvorené sopečnými vyvrelinami v tunajšom Údolí príšer. Najpríjemnejšie je však len tak sa vykúpať v atraktívnych prírodných kúpeľoch s liečivým bahnom, ktoré je mierne rádioaktívne a tiež silno páchnuce sírou.

 

 

Takmer celý ostrov Stromboli zaberá rovnomenná sopka, ktorý s najvyšším bodom na vrchole (924 m n. m.) Každých zhruba 20 minút si „zabafká“, čiže vypustí kúdol dymu ako fajčiar. Z diaľky i blízka je pohľad na Stromboli fascinujúci. Takzvaná Cesta ohňa (Sciara del fuoco) pripomína čiernu lávovú hradbu, ktorá jasne naznačuje, čo vulkán dokáže. Cestu so sprievodcom nahor ku kráteru môžu tí zdatnejší zvládnuť do troch-štyroch hodín, dolu to trvá asi poldruha hodiny. Treba myslieť na vhodnú výbavu vrátane respirátora. Odmenou za námahu sú však neopísateľné zážitky z pozorovania tryskajúcej lávy nablízko, nádherný výhľad na taliansku pevninu aj nekonečné more. Čistá fantázia! Nie náhodou práve z tejto sopky Jules Verne poslal svojich románových hrdinov do stredu Zeme, jej meno prevzala česká kapela Báry Basikovej, slávny oscarový režisér Roberto Rosselini tu natočil film Stromboli s Ingrid Bergmanovou.

 

 

Za kráľovnou tejto trojice sa treba presunúť na Sicíliu. Tamojšia večne dymiaca Etna (z gréckeho Aítnē, v preklade Hora) je najvyššou činnou sopkou v Európe. Vznikla približne pred 80 miliónmi rokov, keď sa Sicília začala natláčať vplyvom tlaku africkej geologickej platne na eurázijskú. Ak sa Etna práve neprezentuje väčšími erupciami (čo sa dialo aj v posledných týždňoch), dá sa na ňu takisto vystúpiť. K úpätiu vás horskými serpentínami vyvezie autobus, z výšky zhruba 1 900 m možno ísť buď peši, alebo aj sčasti kabínkovou lanovkou a sčasti špeciálnymi gazíkmi. Až nahor sa však dostanete len na jeden z bočných kráterov sopky.

 

 

Pri Etne nejde o žiadny klasický kužeľovitý kopec s ohnivým hrdlom na vrchole. V skutočnosti je to celé horstvo s viacerými krátermi, ktoré sa vytvorili počas radu erupcií spolu s mnohými ďalšími geografickými puklinami. Odhaduje sa, že sopečne aktívnych je tu momentálne do 300 rôznych telies. Výška sopky sa neustále mení, v roku 2009 dosahovala 3 329 m, no pred veľkou erupciou v roku 1981 mala o 21 m viac.  V roku 2013 Etnu zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva národov UNESCO.

 

 

Najväčšia historicky zdokumentovaná erupcia Etny sa spája s rokom 1669. Láva údajne vtedy do obrovskej výšky tryskala presne 122 dní, vyliala sa až do stokilometrovej vzdialenosti a ešte niekoľko nasledujúcich mesiacov bola horúca. Katastrofálne zničila niekoľko desiatok kilometrov vzdialené mesto Catania. Veľké vývery tu však zaznamenali aj v poslednom čase, napríklad v rokoch 1983 až 1985. Sopka sa takmer každoročne vážnejšie pripomína aj v tomto tisícročí. V roku 2001 tu lávový prúd zničil lanovku aj lyžiarske vleky, ako píšeme, hlasno sa ozýva aj teraz.

 

 

Všetky tri popísané sopky sa hojne vyskytujú aj v rímskej mytológii. Etna sa spája so súbojom najvyššieho boha Dia s najväčším z Titanov Tyfónom. Zeus Tyfóna dostihol v oblasti Sicílie a vrhol tam na neho horu Etnu. Keď zostal Tyfón pod Etnou uväznený, všetkých jeho sto hláv sa okamžite pokúsilo dostať na povrch, čo sa prejavilo v množstve erupcií a stĺpoch dymu.

 

 

Vulcano pôvodne Gréci, ktorí osídlili Silíciu, volali Hiera Hephaistou, čiže Svätyňa Héfaistosa. Škaredého a slabého syna Dia a Héry považovala grécka mytológia za boha ohňa a kováčstva. Neskôr ho Rimania nazvali Vulcania podľa rímskeho pandanta boha Hefaista – Vulcana. Stromboli bola podľa gréckej mytológie sídlom boha vetra Aiolosa (tiež Aeolus, Eolus).