Lehár a Zem úsmevov

Najobľúbenejšia u divákov a najčastejšie uvádzaná opereta - Zem úsmevov zobrazuje dva odlišné svety, medzi ktorými hľadá svoje miesto najviac ospevovaný jav v dejinách divadla – láska. V tomto prípade ide o lásku viedenskej slečinky Lízy a čínského princa Su-Čonga, ktorá sa trpko potýka s tradičnými predsudkami, zákazmi a odporúčaniami. Pohľad na svet lásky je odlišný podľa toho, či sa naň dívame z východu alebo zo západu. Ale téma lásky je v operete Zem úsmevov podaná predsa len inak než vo väčšine operiet. Majster Lehár sa odchyľuje od konvencie a nahrádza obvyklé veselé a neviazané operetné finále nostalgickým záverom. Lebo v lehárovskej Číne je to tak. Aj keď sa láske nedarí, na tvári musí ďalej žiariť úsmev, aby nikto nevidel, že srdce krváca. Zem úsmevov Franza Lehára právom patrí medzi najhrávanejšie diela klasickej operety a tak je to aj u nás. Slovenská premiéra sa konala 19. marca 1932 v Opere SND a inscenovali ju všetky naše operné aj bývalé operetné divadlá.Pod režijnou taktovkou Juraja Nvotu a zbormajstra Pavla Procházku sa opereta vracia tento rok na dosky opery SND.

Miro Dvorský – v úlohe Sou-Chonga

„Dám lásku jednej z dám...“( Dein ist das mein ganzes Herz) jedna z najznámejších piesní skladateľa Franza Lehára, zaznela po dlhšej prestávke opäť na doskách SND pri príležitosti obnovenej romantickej  operety „Zem úsmevov“ a to v podaní popredného sólistu  opery – Mira Dvorského. Portál www.kamkam.eu sa s operným spevákom pozhováral:

Ste mimoriadne úspešný operný spevák a odrazu ste „presedlali“ na operetný žáner...?

Nedá sa povedať, že by som „presedlal“ na operetný žáner. Napokon operetnú rolu    Sou-Čonga v Lehárovej Zemi úsmevov som už pred rokmi stvárnil vo viedenskej inscenácii, a to v nemeckom jazyku. Takýto operetný titul majú v repertoári mnohé veľké operné domy sveta a preto nie je výnimkou, že ho do repertoáru zaradila aj SND. Okrem titulnej úlohy Sou-Čonga v Zemi úsmevov som stvárnil postavy aj v iných Lehárových operetách, ako napríklad Camilla de Rosillon vo „Veselej vdove“, Paganiniho v operete „Paganini“, René – Grófa Luxemburga , ale aj Šándora Barynkaya v Straussovom „Cigánskom barónovi“ a tiež Alfréda v Straussovom „Netopierovi“, či Grófa Tassila v Kalmánovej operete „Grófka Marica“... Nie je nijakým tajomstvom, že veľké operné scény majú vo svojom repertoári veľké klasické operety, interpretované spravidla veľkými hlasmi - hviezdami danej doby. Z našich slávnych spevákov hodno spomenúť predovšetkým Editu Grúberovú či Luciu Popp...

Vráťme sa k  Zemi úsmevov. Do akej miery ste sa stotožnili s hlavným protagonistom, ktorý pochádza z diametrálne odlišného sveta a prudko bojuje s predsudkami?

Úlohu hlavného predstaviteľa v Zemi úsmevov – Sou-Čonga vnímam  ako jemného a empatického čínskeho diplomata vo Viedni, ktorý sa snaží vnímať európsku spoločnosť – tak veľmi odlišnú od jeho kultúry a zvyklostí. Lenže jeho čínska prirodzenosť ho oddeľuje od tejto spoločnosti a častokrát mu to dáva jasne najavo. Napriek veľkej láske, ktorú pocíti ku grófke Lise Lichtenfels (v podaní Adriany Kohútkovej), neodváži sa prejaviť jej svoje city priamo, hlási sa k nim až po vyznaní Lízy. Jeho životnou filozofiou je „nepriznať smútok, mať stále usmiatu tvár“, aj keď to v srdci bolí...

Premiéru už máte úspešne za sebou, čo vám dalo naštudovanie takejto romantickej operety v réžii Juraja Nvotu?

Naštudovanie takejto krásnej a náročnej operety je pre mňa vždy veľkým prínosom. Opereta totiž vyžaduje prirodzené herectvo, činoherne zvládnutie hovoreného slova, ktoré má plynulo prechádzať do spevu a následne znova do textov. Je to veľmi náročné, najmä pri ťažkých hudobných číslach. To sú skúsenosti, ktoré sú veľkým kapitálom javiskového pohybu a herectva aj v operných tituloch. A čo sa týka konkrétne réžie Juraja Nvotu, musím povedať, že nám dal možnosť rozvinúť svoju rolu podľa našich charakterov, ale zasa nedovolil, aby vybočovala z jeho predstavy a charakteru, ktorý jej chcel vložiť. To považujem priam za ideál tvorivej práce režiséra a interpreta.

A čo ponuky na ďalšie projekty, ktorými sa vraciate zasa k opere?

Pred krátkym časom som „odpremiéroval“ inscenáciu Janáčkovej Jenufy v  Staatsoper v Hamburgu, a tam som dostal ďalšie ponuky na predstavenia Tosca, Carmen, Simon Boccanegra. Ale pokračujem v spolupráci aj s drážďanskou Semperoper, mníchovskou Bayerische Oper, berlínskou Staatsoper a v Prahe budem v štátnej opere hosťovať v niekoľkých tituloch. Doma ma čaká premiéra titulu „I gioelli della Madonna“ Ermanna Wolf-Ferrariho.

Zhovárala sa Gabriela Kopicová

Pripravili GK, BH, foto Martin Geišberg